01.10.2014 - 31.12.2015 Slovensko
Cyklus víkendových workshopov s Jarom Viňarským zameraných na hĺbkový výskum telesnosti, fyzikality a identity
Cyklus prebiehal od októbra 2014 do decembra 2015 na Slovensku.
transformácia
pohybovať sa, pohyb
tanec, tancovať
forma v pohybe / pohyb vo forme
informácia / aktívna informácia, percepcia v pohybe
transformácia
Kto je to, kto sa pohybuje, tancuje?
Čo hýbe toho, kto sa pohybuje, tancuje?
Telo ako forma. Výskum aspektov identity – skúsenosti – vyjadrenia a kreatívneho vytvárania nového, subjektívneho jazyka a pohybu - transformačný proces tela v pohybe a skúmanie vzťahu skúsenosť – vyjadrenie / forma – obsah.
Workshop je určený všetkým, čo chcú preniknúť hlbšie do prežívania ľudskej existencie a ponoriť sa do otázky, výzvy KTO SOM? Kreatívny proces skúmania cez princípy hry, fyzického tréningu a verbálnej komunikácie. Ďalšímy prístupmi sú zdieľanie, otvorenosť, načúvanie, vnímanie a komunikácia.
„Workshop bol pre mňa prinosný. Sociálne - lebo fajn ľudia, fyzicky - lebo bol pohybový, vokálne - lebo sme mali karaoke, duševne - lebo som pookriala aj k zamysleniu dokonca došlo, gastronomicky - lebo zlatuchy uvarili dobru polievočku. Z B. Bystrice som odišla vysmiata, super.“
- Maria Pastuchová
„Workshop s Jarkom bol tento krát menej pohybový než obvykle, no o nič menej výživnejší. Načerpala som mnoho inšpirácie z cvičení, ktoré sme robili a pri šejkingu potrebnú energiu na tohto týždňové fungovanie. Teším sa na decembrové pokračovanie a nové skúmanie. :)“
- Janka Hríbiková
„Z mého hlediska byl workshop svým pojetím primárně zaměřený na "vytváření" a zároveň i vnímání ("čtení") pohybu jako vyjádření, které nepotřebuje mít význam jako symbolická reprezentace něčeho jiného, ale může fungovat nezávisle na tom jako performance, která je zároveň interakcí tanečníků a diváků a její význam a přínos pro zúčastněné se odvíjí od toho, co se v tomto procesu odehrává, aniž by bylo třeba, nebo vůbec mělo smysl ptát se: "Co to znamená?" Že je tedy komunikací a interakcí, která se děje, která dokáže odkrývat i hluboko skryté vrstvy skutečnosti a promlouvat v bezprostřední zkušenosti, jejíž hodnota spočívá právě v tom, že není redukována na jasnou "slovní" promluvu, ale zachovává si vnitřní protikladnost a komplexnost.
V tomto ohledu byl pro mě workshop zajímavý v tom, že vedl k rozvíjení estetiky, která je mi osobně velice blízká jako tanečníkovi, která mi ale zároveň umožňuje rozpoznávat a docenit ten aspekt lidského obývání světa, pro který mě tanec učinil mnohem vnímavějším jakožto sociologa, který se zabývá lidskou každodenností. V tom smyslu jsou pro mě všechny Jarovy workshopy přínosné i v mé práci sociologa a učitele budoucích sociálních vědců, ale prostě i lidí, kteří budou zastávat významná odborná místa ve státní administrativě a sociálních službách v širokém smyslu slova.
Neopominutelnou dimenzí Jarových workshopů, podle mého soudu, je navíc schopnost činit lidi prostřednictvím práce s tělem otevřené zkoumání a oceňování věcí za hranicemi společenských konvencí a tabu či za hranicemi zdánlivě samozřejmého, jinými slovy, činit je hravějšími a schopnějšími experimentovat se svými vlastními hranicemi i s hranicemi, jež vymezují prostě opakováním, napodobováním a zvykem formovaná očekávání okolí.“
- Milan Fujda
„„Hra, medziludské vzťahy a pozorovanie“ - to sú najčastejšie slová, ktoré sa mi v súvislosti s týmto workshopom vynoria. Nebol to ten typ dynamických a bláznivých workshopov, aké sa mi často s Jarom spájajú. Bol jemný a pokojný, s výnimkou 40' shakingu, ktorý z vás vytrasie všetko čo sa vytriasť dá. Pre mňa bol tento workshop hodne o uvedomovaní si….a to rozhodne nielen svojho tela. Na Jarovi ma fascinuje pravdivosť jeho pohybov a to je práve niečo, k čomu sa nás snaží viesť. Je to oveľa ťažšie, ako zvládnutie zložitých pohybových variácií.
PS: ...tento workshop sa mi ešte spája s balónmi. Červený symbolizuje malého chlapca z filmu, ktorý nám Jaro pustil. Bol najkrajší aký som za posledný rok videla. No červený balón mi pripomína aj strach, ktorý som mala, keď bol počas improvizácie v blízkosti mojej hlavy vystavený tlaku a čakala som výbuch ktorý nenastal. Oranžový mi pripomína Kamila, s ktorým sme sa snažili udržať ho medzi sebou v neustálom pohybe bez toho aby sme spravili čo i len jeden prudký pohyb. Modrý balón mi zase pripomína Záhradu a statickú elektrinu, ktorá vo mne znovu raz vyvolala detskú radosť.
PS2: Pri hre s kartičkami som si uvedomila vlastnú nedôslednosť. Neudržateľná zvedavosť na to, aké zadania sú na ostatných kartách mi nedovoľovala vykonať zadanie poctivo, naplno a do vyčerpania tématu. Naplno som si to uvedomila až po tom, ako som mala možnosť o tom s Jarom osobne hovoriť. Cvičenie, pri ktorom som ja osobne vôbec netancovala, avšak o mojom tanci mii prezradilo viac ako som chcela.“
- Bára Immerová
Foto: Ján Chmelík