C R ASH

Pohybová performance na pomedzí fyzického divadla a súčasného tanca, ktorá vznikla v spolupráci režiséra Martina Hodoňa a performeriek Terezy Kmotorokovej a Jazmíny Piktorovej. V minimalisticky veľkolepom svetelnom dizajne Lukáša Kubičinu sa z tmy vynárajú pohyblivé a rytmické obrazy vzťahov, aby po "svetle na konci tunela" zase zmizli v hlbokej tme. C R ASH skúma prejavy a mechanizmy v rodinnom, partnerskom či priateľskom spolužití. Láska, pretvárka, vzdor, ilúzia, násilie, opustenie, odpustenie. Je to bremeno, ktoré so sebou ťaháme, pupočná šnúra, ktorú nedokážeme odstrihnúť, obojok, z ktorého sa jedného dňa jednoducho vyvlečieme alebo náš pán odrazu stratí silu ho viac držať?

 

"Prerastené deti, infantilné matky. Pozor, spadneš!
Tak ako tvoja stará mať, tvoja mať, aj ty spadneš. Do hlbokej. Do plytkej.
Sama vidíš dno, no túžiš sa dotknúť. Zistiť či sa dá preraziť bahnom zaplavená púšť, kde je tichšie.
Ľahko plávaš, ľahko letíš. Vytláčaš posledný vzduch, z dna do dna sa odvážiš len so ženou z kostí. Cez ulicu sleduješ dlane na dne svojej odvahy.
"

 

réžia: Martin Hodoň
tvorba a interpretácia: Jazmína Piktorová, Tereza Kmotorková
dramaturgia: Dáša Čiripová
pohybová spolupráca: Daniel Raček
light design: Lukáš Kubičina
hudba: Jakub Mudrák
scéna: matoha
kostým: Johanna Grigarová
foto: Alena Kurajdová
produkcia: Alexandra Mireková a SKOK!, GAFFA

Premiéra: 30. marec 2022, Záhrada CNK

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

 

Martin Hodoň je absolventom divadelnej vedy na VŠMU, neskôr pokračoval na JAMU v odbore réžia-dramaturgia pod vedením prof. Josefa Kovalčuka. V tvorbe sa venuje prevažne autorskému a fyzickému divadlu s presahom do súčasného tanca. Aktuálne je interným doktorandom na Slovenskej akadémií vied v Bratislave a jeho výskumnou oblasťou je vzťah performance art a performing arts. Počas štúdia na JAMU uviedol autorskú variáciu Hra B. M. Koltésa - V samote a magisterské štúdium ukončil autorskou inscenáciou ISBN (international Serial Body Number) a dramaturgiou inscenácie Faidrina láska (réžia Alexandra Bolfová). Popri štúdiu absolvoval umelecké stáže v divadle Husa na provázku (V. Morávek - Směšná interpretace) a dramaturgicky sa podieľal na projekte OBRYS pre Národné divadlo v Brne (réžia Jiří Bartovanec), réžia tanečného sóla Tomáša Janypku - Nové sady. Spolupráca s ochotníckym súborom DS Daxner v Tisovci - Túžby, sny a výčitky a Správa o stave bodu G. V Bratislave v roku 2015 založil spolu s Dášou Čiripovou a Zuzanou Neméthovou nezávislú performatívnu platformu GAFFA, pod ktorou vznikli projekty EVA, Pomaly plynúce dni, negatív_eGOtrip, mimochodom, A P E N D I X, Dedina.  

Tereza Kmotorková je činoherná herečka, speváčka a zároveň performerka fyzického divadla so zameraním na prepájanie pohybu, slova, hudby a tanca. K tomutu spájaniu žánrov ju viedlo už štúdium na JAMU a ďalej i neskoršie štúdiá vo Švajčiarsku na Accademia teatro Dimitri. Už počas štúdií účinkovala v  projektoch v ND v Brne, Buran theater, BDNR v BB, Divadle Continuo či spolupracovala s režisérom J. A. Pitinským. V r. 2013 dostala cenu za najlepší ženský herecký výkon na medzinárodnom festivale “PO SAULE”, Litva. V r. 2015 získala s inscenáciou Absolutní štěstí mouchy aneb poslední mystifikace Salvadora Dalí ocenenie na medzinárodnom festivale ITSELF v Poľsku. V zahraničí pracovala s medzinárodnými umelcami, akrobatmi a tanečníkmi. Jej autorský site specific projekt Her Nature bol ocenený ako najlepší master project. Lektorsky viedla workshopy s “Circo para todos” v Latinskej Amerike a ako supervízorka pracovala na cirkusovom predstavení Limbo v Bogote. Po návrate do Európy svoje skúsenosti začala pretavovať do slovenských aj medzinárodných projektov a spoluprác ako umelkyňa na voľnej nohe napríklad v DJGT, Štátnej Opere v BB, SND a autorských projektoch s rôznorodými interpretmi a umelcami.

Jazmína Piktorová je herečka, tanečnica a performerka, ktorej tvorba spočíva v prepájaní fyzického divadla s tancom, herectvom, lyrickou klauniádou a prácou s objektom. K tejto „multižánrovosti“ bola vedená počas štúdia v Ateliéri Fyzického divadla na JAMU v Brne, a aj preto v súčasnosti pôsobí na nezávislej kultúrnej scéne pod hlavičkou kolektívu ZDRUHESTRANY a zároveň ako hosť na závislých scénach. V rokoch 2017-2019 spolupracovala s Viktorom Černickým a Tomášom Janypkom na projekte Effortless Land o prirodzenosti ľudskej túžby po ľudskom kontakte, ktorý skúmal možnosti tanečnej dramaturgie a koncepcie. Počas svojho angažmán v Divadle Drak v Hradci Králové tu vytvorila autorské tanečné predstavenie pre deti A na noze pevnina, ktoré bolo úspešne uvedené v ČR, SR, Slovinsku a Čiernej Hore. Od roku 2020 sa účastní umelecko-vzdelávacieho projektu Tanec školám, zaujíma sa o prienik tanečnej a pohybovej výchovy s tvorbou pro deti a pracuje na dlhodobom výskume pre nové tanečné detské predstavenie Mikrosvety. Za svoj herecký výkon v inscenácii Zeď aneb Jak jsem vyrůstal za železnou oponou si odniesla širšiu nomináciu na Ceny Thálie 2020. Zo slovenských divadelných ocenení DOSKY si zas odniesla nomináciu na Objav sezóny roku 2016.

Daniel Raček bol v mladosti uchvátený ľudovým tancom, jeho dynamikou a živelnosťou. Počas takmer 30-tich rokov v oblasti súčasného tanca spolupracoval s množstvom slovenských a zahraničných režisérov a choreografov. Okrem iných dlhodobé a intenzívne spolupráce s Debris company (Bratislava), RootlessRoot company (Atény) a Karen Foss Quiet Works (Oslo). Od roku 2014 pracuje a pedagogicky pôsobí v združení Neskorý zber (Bratislava), ktorého tvorba je príznačná otvorenými formami a progresívnymi metódami tvorby a výskumu. Tvorivo-výskumné projekty presahujú hranice vedy a umenia (kvantová fyzika, embriológia, geometria a architektúra). Vo svojej pedagogickej praxi sa upriamuje na princípy súčasného tanca so špeciálnym zameraním na obrátené polohy tela a moderný partnering. V roku 2006 bol ocenený cenou za najlepší interpretačný výkon v súčasnom tanci - Philip Morris/Kvet Baletu. Je absolventom MFF UK a VŠMU v Bratislave.

Lukáš Kubičina pracuje najmä ako svetelný dizajnér, zvukový a pódiový technik v nezávislom kultúrnom centre Záhrada v Banskej Bystrici. Okrem veľkého množstva koncertov vytvoril svetelný dizajn do autorského predstavenia Dusseldorf Tomáša Mischuru a audiovizuálnej performancie Bratia K od kreatívneho zoskupenia Myši na Poli.  Venuje sa taktiež zvukovému dizajnu pre predstavenia súčasného tanca a fyzického divadla: Nebezpečná hra Červenej Čiapočky s Vlkom (Teater Komika, réžia: Renata Jurčová), Adrena Axis (BOD.Y, réžia/choreografia: Jaroslav Viňarský), Love Portrait (Príchod Godota, réžia/choreografia: Jaroslav Viňarský), Ľahká Zem LAB (Černický/Janypka/Piktorová, choreografia: Lucia Kašiarová), Norma (Divadlo z Pasáže, réžia: Monika Kováčová), Svetlonos (Odivo/Ivan Martinka, réžia: Monika Kováčová), Memoirs XX (Skok!, kolektívna tvorba). 

Jakub Mudrák vyštudoval divadelnú réžiu a dramaturgiu na VŠMU v Bratislave a neskôr ukončil doktorandský stupeň štúdia v odbore divadelné umenie na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Režijne a dramaturgicky sa podieľal na niekoľkých študentských, autorských a tanečných inscenáciách. V poslednom období sa venuje najmä tvorbe elektronickej hudby. Vytvoril hudbu pre tanečné inscenácie v choreografii Milana Tomášika: Pokrm (2019), Besi (2021) a pre jeho tanečné sólo Nemenný (2022) a hudbu do inscenácie Spaľovačka združenia GAFFA v réžii Alexandry Bolfovej (2021). Je členom hudobného zoskupenia Myši na poli, v ktorom sa režijne a hudobne podieľal na dvoch audiovizuálnych projektoch Idiot (2019) a Bratia K. (2020). 

Johanna Grigarová je textilná a odevná dizajnérka pôsobiaca v Bratislave. Vysokoškolské štúdium začala na Univerzite Komenského - odbor sociálna práca a následne pokračovala štúdiom na Vysokej škole výtvarných umení. Na katedre textilnej tvorby študovala počas bakalára v ateliéri textilného dizajnu a magisterské štúdium pokračovala v ateliéri odevného dizajnu. Momentálne pracuje pod značkou Ushyté skrz ktorú sa venuje jednotlivým zákazkám odevného, textilného a kostýmového charakteru. Spolupracuje so švédskou značkou Fine Little Day, ktorá jej udelila v roku 2021 cenu FLD Art Award.

Alena Kurajdová vyštudovala réžiu dokumentárneho filmu na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. V profesionálnom živote sa venuje audiovizuálnym a mediálnym spoluprácam s NGOs a magazínmi doma aj v zahraničí. 

 

Tvorivý proces zaznamenaný v denníkoch na portáli mloki.sk

arrow leftarrow right