22.11.2019 - 24.11.2019 Záhrada - Centrum pre nezávislú kultúru, Banská Bystrica

 

29. november 2019
gruppo nanou: MOTEL
 

Projekt MOTEL je trilógiou zloženou z troch izieb. Motel je neobývané známe miesto, izbou pre tajomstvá, pre milencov a pre kurvy, útočisko pre vrahov, zastávka pre cestujúcich.

Dráma rozdelená na epizódy je interakciou obmedzeného počtu postáv na základe známych a bežných premís vzťahov. Tok dňa v Moteli je však narušený zvláštnymi elementami.
Epizódy sú v podstate na sebe nezávislé.
Postavy a ich vzťahy sú statické: udalosť každej epizódy sa stáva samotnou epizódou, čím sa ustanovuje status quo každej z nich. Príbeh je vždy „niekde inde“. Dráma nie je na scéne. Počas poslednej epizódy dôjde k radikálnej zmene. Táto zmena predstavuje východiskový bod pre novú drámu.

Prvú a tretiu časť uvádzame v ich javiskových verziách. Druhú v jej filmovom spracovaní.

 

Réžia: Marco Valerio Amico, Rhuena Bracci
Hrajú: Marco Valerio Amico, Rhuena Bracci, Marco Maretti
Zvuk: Roberto Rettura
Svetelný dizajn: Fabio Sajiz
Scénografia: Antonio Rinaldi, Giovanni Marocco
Spolupráca na koncepte.: Robert Rebotti {jacklamotta}

Foto: Laura Arlotti
Produkcia: Nanou Ass. Cult.
Koprodukcia: Fondo Fare Anticorpi, Fondazione Pontedera Teatro, Fondazione Fabbrica Europa, ZTL-Pro, Armunia, Schloss Broellin
V spolupráci: Palladium – Università Roma Tre
S podporou: Cantieri, Centrale Fies, L’Arboreto – Teatro Dimora di Mondaino, Città di Ebla, Teatro Fondamenta Nuove, Ravenna Teatro

 

23.-24. november 2019
Marco Valerio Amico, Rhuena Bracci: Alphabet: Metóda

metóda: «výskum, prieskum»

 

Spôsob, cesta, postup nasledované s konkrétnym úmyslom, pri vykonávaní činnosti, podľa vopred daného poriadku a plánu s ohľadom na cieľ, ktorý chceme dosiahnuť.
Akýkoľvek postup zameraný na dosiahnutie určitých vedomostí, s významom.

Alphabet: Metóda má v úmysle porovnať tanečnú metódu gruppo nanou s tanečníkmi a amatérmi, pričom určuje účinnosť ich choreografického jazyka spojeného s atlétmi.
Alphabet: Metóda je etapou projektu Abeceda, koncipovaného gruppo nanou na skúmanie prvkov choreografickej komplexnosti tak, aby bola čitateľná a dialogická, obnažujúca a odhaľujúca tvorivý / kompozičný proces a dosahujúca dôvody pre asociačné a vzťahové voľby pri scénickej skladbe.
Tanec je, ako neverbálny jazyk, fakticky často definovaný ako niečo kryptické, emocionálne, náročné a choreografické myslenie, kreatívna stratégia, spúšťanie kompozície, ktoré umožňuje choreografovi a tanečníkom vytvárať diela, zostáva ponorené, skryté a často nepochopené. Vzťah medzi vonkajším vzhľadom a umeleckou praxou stratil silné a divoké puto, ktoré na začiatku storočia prinášalo toľko korešpondencie medzi umelcami a kritikmi. V dôsledku toho sa zredukovala aj prax prenosu choreografického myslenia slovami potrebná na odčítanie výstavby tvorivej cesty a samotného predstavenia.
Choreutické telo je chápané ako prvok emócie, erotismu diktovaného zmyslom pre „nebezpečenstvo“ a výnimočnosti, ktorú spúšťa športovec pri vykonávaní jedinečných a okázalých pohybov. Tanec tela sa predvádza z nevyhnutnosti, teda jeho postoj sa prejavuje pre dosiahnutie maximálneho výsledku. Telesný dizajn je určený cieľom, ktorý sa má dosiahnuť.

 

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia - hlavný partner projektu O umeni tela 2019.

Foto: Eva Rácová